KĽÚČOVÉ PRINCÍPY

Čo je potrebné k tomu, aby bol národ uzdravený? Ako dôjde k premene celej krajiny?
Premenou národa sa zvyčajne myslí zakomponovanie Božích spôsobov konania do zákonov, vládnej politiky, ekonomiky a kultúry daného národa. Nech sú okolnosti krajiny akokoľvek pohnuté, neexistuje nič, čo by Boh nemohol vykúpiť, uzdraviť, oslobodiť. Avšak existuje skrytý faktor, s ktorým je potrebné vysporiadať sa skôr, než nastane niektorá z týchto zmien. Týmto skrytým faktorom, ktorý nám tak často uniká, je uzdravenie srdca národa. Pravá premena nastane len vtedy, ak dôjde k uzdraveniu „srdca“ národa.
Skrytý faktor: tajomstvo premeny národa
V Biblii sa hovorí o národoch inak, ako to zvyčajne chápeme v našej modernej dobe, t.j. ako geopolitickú oblasť vymedzenú dohodnutou štátnou hranicou zakreslenou na mape. Národ je skupina ľudí, etnikum, rasa a Boh vidí túto skupinu ľudí ako jednu spoločnú korporátnu osobu. Dokazuje to spôsob, ktorým Boh hovorí  k národom prostredníctvom prorokov, ktorí používajú výrazy ako „Sion, moja dcéra“, „Izrael, môj prvorodený“, a „neviestka Babylon“. Výraz „telo Kristovo“ tiež poukazuje na biblické chápanie skupiny ľudí ako korporátnej osoby.
Schopnosť národa prosperovať nevychádza zvonku, ale skôr zvnútra, podobne ako je to u jednotlivca. Napríklad keď Izraelci vyšli z Egypta, mali problém. Zatiaľ čo navonok boli zachránení a vyslobodení, vo vnútri si niesli zranenia, myslenie a konanie egyptských otrokov. Ako korporátna osoba boli poznamenaní otroctvom a strachom. Ich srdce potrebovalo uzdravenie prostredníctvom nového zjavenia Božieho charakteru. Potrebovali poznať, že Boh nie je krutý otrokár, ale milujúci Otec. Len potom sa mohli stať národom bojovníkov a obsadiť zasľúbenú zem. Tento príklad výstižne ilustruje, že rovnako ako premena jednotlivca, tak aj premena národa začína v srdci. Je to skryté dielo, ktoré sa neskôr prejaví aj navonok.
Ako posúdime a zmeriame zdravie srdca národa? Srdce nie je možné úplne zmerať. Je predsa „skryté“. Tento proces sa podobá situácii, kedy je človek u lekára a vypĺňa vstupný formulár, ktorý môže obsahovať otázky typu: „Kde cítite bolesť? Aké máte príznaky a kedy sa začali prejavovať? Aké operácie ste už absolvovali? Aké choroby sa vyskytujú vo vašej rodine?“ Aby sme spustili tento proces v určitom národe, položme ľuďom otázku: „Ako sa má váš národ?“ Táto otázka prináša na povrch bolestivé okamihy národnej histórie, ako je napríklad občianska vojna, genocída, komunizmus, otroctvo, depresie, kolonizácia, rozdelenie alebo odtrhnutie, rasizmus, napadnutie inou krajinou alebo zrada. Existuje mnoho ďalších kľúčov, ako zistiť, do akej miery je srdce národa zranené. Môžeme ich objaviť v tom, ako sa ľudia vyjadrujú alebo pristupujú k životu – napríklad vo výroku „O nás, bez nás“, ktoré naráža na všadeprítomný strach z toho, že nás priatelia alebo cudzinci zradia či nám ublížia. Skúmanie histórie a kultúry daného národa odhaľuje zranené oblasti. Všetky tieto detaily poukazujú na rany alebo choroby v srdci národa. Boh nám potom môže ukázať, ako ich „liečiť“, obdobne ako lekár lieči zraneného človeka.
Je zaujímavé, i keď nie prekvapujúce, že nuansy jednotlivých zranení nie sú vždy ľahko viditeľné pre ľudí z daného národa a tým, ktorí sú zraneniami zasiahnutí, pretože sú na ne zvyknutí a nevedia, že existuje iná alternatíva. Z tohto dôvodu prvý krok k uzdraveniu srdca národa prichádza vtedy, keď Boh vyšle do tohto národa svojho posla. Boh často do tejto úlohy vyberie niekoho „zvonku“. Akonáhle posolstvo od Boha príde prostredníctvom človeka, ktorého si k tomu vybral, uzdravenie (alebo jeho ďalšia fáza) sa môže začať.
Každý národ je jedinečný, rovnako ako aj jeho cesta k uzdraveniu. Podobne ako pre jednotlivcov, existujú určité prvky, ktoré sú spoločné pre všetky národy. Nasledujúce kľúče môžu pomôcť odomknúť uzdravenie a obnovu srdca národa. Naše aktivity preto vychádzajú z nižšie uvedených princípov.

KĽÚČ 1: ZÁKLADOM SÚ VZŤAHY

Rodina je v Kráľovstve najvyššou autoritou. Boh je náš Otec, nie je len náš Boh, a preto nás Ježiš učil modliť sa „Otče náš“ a nie „Otče môj“. Budovanie vzťahov, medzi ktorými existuje prepojenie na úrovni srdca, je základom pre prosperujúci národ.
Prvé prikázanie týkajúce sa medziľudských vzťahov, ktoré Mojžiš dostal na hore Sinaj, bolo prikázanie ctiť si otca a matku. Toto prikázanie so sebou prinášalo zasľúbenie, že pokiaľ ho budeme dodržiavať, budeme dlho žiť (Ex 20:12). Tento rodinný aspekt je dôvod, prečo je pred začatím akejkoľvek činnosti v národe veľmi dôležité osloviť otcov a matky v krajine, Božích služobníkov a ostatných, ktorí po desaťročia v tejto krajine pôsobili. Tým im prejavíme úctu a oceníme to, čo Boh už urobil a robí. Tento prejav pokory a úcty nám umožní pripojiť sa k sile týchto mnohých verných služobníkov. Keď vytvoríme atmosféru úcty, obráti sa srdce otcov k deťom a srdce detí k otcom, čo pomôže zachrániť národ pre súdom (Malachiáš 4:6).

KĽÚČ 2: POČÚVAŤ BOHA A POSLÚCHAŤ HO

Kľúčom k úspechu je hľadať u Boha jeho spôsob konania a jeho načasovanie. Tento model dodržoval Izrael pri obsadzovaní zasľúbenej zeme. Pre rodinu veriacich, ktorá usiluje o uzdravenie národa, je kľúčové postaviť sa pred Pána a pýtať sa ho „čo“ robiť, „ako“ to urobiť a „kedy“ sa do toho pustiť. Odpoveď bude jedinečná pre každý národ alebo korporátnu osobu.
Napríklad v Čechách Boh po niekoľkých rokoch pokánia, odpúšťania a zmierenia medzi protestantmi a katolíkmi, medzi Čechmi a národmi, ktoré ich v minulosti utlačovali, pokračoval v procese uzdravovania tým, že nad národom vyhlásil: „Je nový deň!“ a ľudí začal privádzať do hlbšieho vzťahu s ním. Na Slovensku Boh prehlásil: „Vidím nové Slovensko!“ a začal obnovovať ľudské srdcia. V kanadskom Quebecu nás Boh viedol, aby sme uzdraveniu napomohli prostredníctvom festivalu tvorivého umenia s názvom „Milujem ťa, Quebec.“ Hoci spôsob, akým Boh pôsobil, bol vzhľadom na okolnosti a „osobnosti“ každého národa jedinečný, spoločným prvkom boli regionálne zhromaždenia. Tieto zhromaždenia hrali kľúčovú úlohu pri získavaní ďalších zjavení a uzdravení, i keď každé z nich malo nakoniec svoju vlastnú príchuť a zameranie. Boh ma svoj spôsob, ktorým poukazuje na veľmi špecifické záležitosti.

KĽÚČ 3: ZOSTATOK

Boh v Písme hovorí, že bez ohľadu na to, čo sa deje v národe, On si vždy ponechá niekoľko ľudí, ktorí mu zostanú verní. Druhá Paralipomenon 7:14 podrobne popisuje konkrétnych ľudí, ktorí budú súčasťou uzdravenia krajiny. Boh ich nazýva „môj ľud“. Nie sú to všetci ľudia, ale tí, ktorých Boh nazýva svojím vlastníctvom. Tento zostatok môžeme prirovnať k pántom, ktoré menia smer veľkých dverí. Sú to ľudia, ktorí menia národnú históriu – sú to pánty Jeho príbehu.
Aby sa udiala zmena, týchto ľudí nemusí byť veľa. V liste Rímskym 11:4 vidíme, ako Boh hovorí Eliášovi, že si zachoval sedem tisíc mužov, ktorí sa nesklonili pred Baalom. V príbehu, kedy sa Abrahám u Pána prihováral za Sodomu, je napísané, že Boh sa uspokojil so zostatkom desiatich spravodlivých (Genesis 18:32). V spoločnom zhromaždení je synergia: „Jeden zaženie tisíc, dvaja zaženú na útek desať tisíc“ (Dt 32:30, Joz 23:10).

KĽÚČ 4: BIBLICKÝ RECEPT NA UZDRAVENIE

Záležitosti národa je potrebné riešiť na národnej úrovni. V 2. kapitole knihy Joela je uvedené, že zatrúbili na poľnicu a zhromaždili národ, aby sa postavil pred Boha. Nie je nevyhnutné, aby sa pred Boha postavil každý jednotlivý veriaci, ale aby sa pred neho postavili zástupcovia celého národa ako zostatok. Toto zhromaždenie má význam len vtedy, ak prebehne na národnej úrovni, napriek akémukoľvek rozdeleniu (či už politickému, denominačnému alebo rasovému).
Ako nám naznačuje 2. kniha Paralipomenon 7:14, Boh ustanovil akýsi recept na uzdravenie národa. Aby sa udialo úplné uzdravenie národa, Boh zvoláva svoj ľud, aby sa zhromaždil a urobil štyri veci: 1. pokoril sa, 2. modlil sa, 3. hľadal jeho tvár a 4. odvrátil sa od svojich zlých ciest. Príliš často sa veriaci sústredia len na druhú časť receptu, na modlitbu, takže sa v národoch udeje len veľmi obmedzený prielom. Aby bol recept kompletný, je potrebné nasledovať všetky štyri inštrukcie, a je potrebné ich urobiť na národnej úrovni. Potom Boh prinesie prielom, ktorý sľúbil. On: 1. vypočuje, 2. odpustí a 3. uzdraví krajinu.

KĽÚČ 5: BOŽÍ ĽUD PRÍDE

Niekedy sa ľudia, pre ktorých je tento proces nový, boja, že venujú veľké úsilie príprave zhromaždenia, na ktoré potom nikto nepríde. V Žalme 110 však Pán sľubuje, že ľud ochotne príde, keď bude počuť volanie. Dávid píše: „Tvoj ľud príde dobrovoľne v deň, keď povoláš do boja“ (Ž 110:3). Našou úlohou je pozývať, ako len najlepšie vieme, ale je to Boh, kto pripraví svoj ľud – zostatok – v deň, kedy nastane pohotovosť, v deň boja. O duše národov prebieha duchovný boj. Boží ľud dostane impulz a ochotne sa spoločne postaví pred Boha. Prídu, pretože poslúchnu Božie volanie v krajine.

KĽÚČ 6: PROROCKÉ SKUTKY

Nesmieme podceňovať moc prorockých skutkov, aby sme dosiahli víťazstvo, ktoré pretrvá aj po skončení zhromaždenia alebo stretnutia. Keď Elízeus povedal izraelskému kráľovi, aby udieral šípmi do zeme ako prorocký akt víťazstva (2 Král 13:18) a on udrel trikrát, zvíťazil tiež len trikrát. Tento prorocký skutok, ktorý vykonal kráľ s prorokom, mal vplyv na celý národ. Keď sa zostatok zíde spolu s apoštolmi a prorokmi národa a postavia sa pred Pána, v ich prorockých skutkoch je milosť pre prielom v celom národe.

KĽÚČ 7: ODLOŽIŤ SVOJE PLÁNY

Keď spoločne stojíme pred Bohom, odkladáme svoje plány a stávame sa akoby duchovným Švajčiarskom, neutrálnou pôdou. Na zhromaždení v Antiochii (Skutky apoštolov 13) učiteľ neučil, prorok neprorokoval. Každý jeden odložil svoju korunu, svoj plášť a zameral sa na Boha. Keď sa zhromažďujeme, odkladáme svoju službu, svoje agendy, svoje túžby, aby sme lepšie počuli, čo Boh hovorí ohľadne nášho národa. Kľúčom je dôvera, že sám Boh sa postará, aby naše individuálne zapojenie prinieslo ovocie. To nás uvoľňuje k tomu, aby sme počuli Božie pokyny ohľadne uzdravenia srdca národa a pomáha nám to vyhnúť sa najväčšej prekážke v počutí Boha, ktorou je urážka. Tak môže Božie zjavenie slobodne prúdiť do celého zhromaždenia.

KĽÚČ 8: UCTIEVAŤ BOHA

V 13. kapitole knihy Skutkov sa veriaci zhromaždili, aby spoločne slúžili Pánovi. Ich uctievanie bolo zamerané na Ježiša. Nebol to ten druh chvály „hlavne nech sa vďaka tomu cítim lepšie“. Slúžili Pánovi s vďačnosťou a hovorili Mu, aký je úžasný. Uctievanie Boha priťahuje Jeho prítomnosť a prichádza Duch Svätý, ktorý odhaľuje Božiu stratégiu. V čase, ktorý popisuje 13. kapitola Skutkov apoštolov, Duch Svätý ukázal, ako osloviť pohanské národy tým, že k nim vyšlú Barnabáša a Saula. Kráľ Dávid pochopil fakt, že Boh prebýva na chválach svojho ľudu a prostredníctvom chvály hľadal Božiu prítomnosť. Vďaka tomu bol schopný neustále počuť konkrétne Božie pokyny, ktoré mu zaručovali víťazstvo, kamkoľvek šiel.

KĽÚČ 9: GIBEONSKÝ KĽÚČ

V 21. kapitole 2. knihy Samuelovej sa píše o hlade, ktorý bol v krajine už tri roky. Kráľ Dávid sa pýtal Boha, akú to má príčinu. Boh mu odpovedal, že je to kvôli Saulovi, ktorý zabil Gibeóncov. Izrael prisahal, že ich bude chrániť, ale Saul túto dohodu porušil. Pretože sa Dávid pýtal Boha, dostal kľúč k tomu, ako ukončiť hlad v krajine. Stretol sa s Gibeóncami, odčinil zlo, ktoré sa stalo a hlad skončil. Podobne ako Dávid, aj my sa môžeme pýtať Boha a prosiť ho o „gibeonské kľúče“ pre národy, ku ktorým nás vedie; kľúče, ktoré ukončia utrpenie, bolesť a prinesú obnovu a uzdravenie.