Čo bolo v Prahe? Čo je teraz? Čo bude?
V septembri 2021 som sa ocitla na slávnom zhromaždení Božej cirkvi – neveste Pána Ježiša Krista. Nie je to nič zvláštne, lebo mať spoločenstvo s veriacimi je moja bežná potreba. A nezvyknem deliť svoj život na „pred“ a „po“.
Ale toto zhromaždenie predsa bolo zvláštne. Od môjho obrátenia sa k Pánu Ježišovi Kristovi v 18-tich rokoch života ma Duch Svätý vyučoval, že cirkev je jedna – bez ohľadu aké tričko máme oblečené na zemi, sme buď nasledovníci Ježiša, alebo nie. Prešla som mnohými fázami poznania a vždy som túžila po spoločenstve ľudí, ktorí milujú Pána Ježiša. V rôznych etapách života mi Pán dával takýchto spolusúrodencov – v rôznej miere, čo sa týka množstva a blízkosti, ale nikdy som nebola osamotená.
A v posledných 2,5 rokoch som stretla ďalšiu skupinu súrodencov mojej „farby a vône“, s ktorými zažívam spoločné hľadanie Božej cesty, Božej vôle pre môj život a život cirkvi v mojej krajine. Pred tromi rokmi som vnímala cirkev ako „miestnu“ – v mojom meste, kde žijem, ale Pán Boh mi ukázal, že je aj viac – zavolal ma, aby som stála za celý národ. Bolo to pre mňa po 38 rokoch života s Bohom niečo prevratné a vstupovala som do toho s bázňou. Ale vstúpila som. A potom som sa ocitla vo víre Božích udalostí na Slovensku a v Česku. Zrazu kráčam a spolupracujem s národným hnutím. Boh nás vo svojej milosti doviedol k poznaniu, že sme Božie deti a nie siroty, že Otec je doma a prijal svojho strateného syna/dcéru ako syna a dcéru, a nie ako sluhov. A túto pravdu vyznávame v našom národe a nesieme ju do všetkých kútov Slovenska. A čo viac, Boh nás spojil s našimi bratmi – Čechmi, Moravanmi a Slezanmi.
Praha v septembri 2021 bola jedným krokom na tejto ceste. Ja to vnímam ako významný krok (v športovej terminológii by som to prirovnala k meranému medzičasu, alebo vrcholovej prémii :-). Boh povedal bratom Čechom, aby zvolali národ pred Božiu tvár a zobrali si svoje dedičstvo – a ja hovorím: „Bože, to je môj starší brat, aj ja si prosím dedičstvo!“ A Boh mi povedal: „Tak si ho poď zobrať.“ Odcestovala som do Prahy na národné zvolanie Čechov, Slezanov a Moravanov. Ukázalo sa, že na Slovensku je nás takýchto „chamtivcov“ viac, a tak sa to stalo zvolaním aj Slovákov.
Týždeň sme boli pred Božou tvárou, spolu sme jedli, modlili sa a čakali na Ducha Svätého. Chceli sme byť tam, kde sa pohne On, brať to, čo nám On dáva a slúžiť tam, kde nás postaví. A Duch Svätý nás viedol. Prichádzali ďalší a ďalší. Posledné stretnutia toho týždňa boli v záplave Božieho navštívenia. Stáli sme pred Svätým Bohom, prosili za odpustenie – každý podľa toho, čo mu Duch Svätý odkryl a Boh – Otec nás prijal ako toho strateného márnotratného syna. Boh nás vrchovato naplnil. Dal nám plášť synovstva, pečatný prsteň autority a vystrojil nás obuvou, aby sme Jeho lásku šírili ďalej.
A zároveň sa nás pýtal: „Ponesieš to ďalej?“ Každý odpovedal, ako vedel a mohol.
Ja som povedala: „Áno, Pane, ponesiem to ďalej.“ Preto píšem tieto riadky. Chcem vám všetkým, moji drahí súrodenci, niesť Božie požehnanie, Božie zasľúbenie, ktoré vám Pán dal, povzbudiť vás, aby ste prijali dedičstvo Pána Ježiša, lebo Jemu patria celé národy – aj ten náš malý slovenský.
Po Prahe
Vyššie som písala o Prahe. Ale to, čo je „po“, sa týka Slovenska, môjho mesta, obce, mojej ulice.
Naozaj sme zobrali dedičstvo od Pána Ježiša – náš národ, všetky národy, ktoré žijú v našej krajine, ľudí dobrej aj zlej vôle. Stojíme pred Božou tvárou, voláme za túto krajinu, aby Božia milosť naplnila zem, nech pokoj, láska, spolupatričnosť je medzi nami.
Nikto z nás nežije sám pre seba. Neexistuje človek, ktorý by – nech sa akokoľvek snaží – neovplyvňoval svojim životom iných. Či to chceme, alebo nechceme, či sa mi to páči, alebo nepáči, či si to uvedomujem, alebo nie – dotýkame sa ľudí okolo nás. Niekoho posunieme, iného pribrzdíme, niekoho povzbudíme, niekoho potkneme, niekoho zdvihneme…
Prosím Boha, aby sme v tejto krajine spolu hľadali Božiu cestu pre nás. Nech Slovensko je krajinou, kde budeme žiť plný život, niesť evanjelium Pána Ježiša, správu o záchrane pre ľudí ako jedna cirkev patriaca Pánu Ježišovi. Znie to podozrivo?
V každom prípade, ja sa cítim byť súčasťou cirkvi – nevesty Pána Ježiša a viem, že ste moji bratia a sestry, nech máte na sebe akékoľvek náboženské tričko alebo oblek.
Žehnám vám (aj nám) Božie požehnanie, naplnenie Božej vôle pre náš národ a národy. Žehnám tým, ktorí vedú cirkev Božiu, aj tým, ktorí riadia „svetskú“ časť krajiny. Nech sú naplnení múdrosťou a poznaním správnych riešení, každý v oblasti, ktorá mu bola zverená. Žehnám nám rozpoznanie autority a zdravú poslušnosť zákonom Božím aj ľudským.
